Prvý krát bola choroba popísaná pri škótskych ovčiakoch - kóliách, no trpia ňou aj border kólie, šeltie, bearded kólie, austrálsky ovčiaci a ochorenie s veľmi podobnými príznakmi postihuje aj iné plemená psov (napr. kokre, bígle, NO, jazvečíky...).
Ak je výsledok carrier, znamená to, že daný jedinec je skrytým prenášačom ochorenia, ale on sám je klinicky zdravý (teda sa ochorenie u neho neprejavuje). Spojením dvoch carrier jedincov však získame časť šteniat postihnutých CEA.
Ak je výsledok affected, znamená to, že daný jedinec je priamo postihnutý ochorením a v niektorých krajinách sa vyraďuje z chovu. Existujú však aj výnimky, no v takom prípade môže byť pes nakrytý JEDINE normal jedincom. Vtedy budú všetci potomkovia carrier - teda prenášači ochorenia
Nasledujúca tabuľka uvádza možnosti výskytu ochorenia u potomkov pri párení rôzne postihnutých jedincov:
| Normal | Carrier | Affected | |
| Normal | 100% Normal |
50% Normal 50% Carrier |
100% Carrier |
| Carrier |
50% Normal 50% Carrier |
25% Normal 50% Carrier 25% Affected |
50% Carrier 50% Affected |
| Affected | 100% Carrier |
50% Carrier 50% Normal |
100% Affected |
Psi testovaný ako DNA carrier sa z chovu nevylučujú, pretože by došlo k značnému zúženiu chovnej základne, ale ak má byť takýto jedinec použitý v chove, mal by mať druhý pes výsledok testov normal.
Ak si vyberáte šteňa borderky, ktoré by ste neskôr chceli používať v chove, je dobré si už dopredu vyberať šteniatko, ktoré pochádza od testovaných rodičov. Teda ak sú obaja rodičia DNA normal, aj šteniatko bude automaticky DNA normal po rodičoch (v zahraničí sa môžete stretnúť s označením "by parentage"). Ak si vyberiete šteniatko z vrhu, kde je testovaný iba jeden rodič (s výsledkom normal), je dobré si neskôr dať šteňa testovať (to platí aj v prípade, že testovaný nebol ani jeden z rodičov).
V dnešnej dobe je testovanie chovných jedincov známkou dobrého chovateľa, ktorému záleží na budúcnosti plemena a zdraví jeho odchovov, preto dúfam, že v budúcnosti bude testovaných jedincov stále viac.